Čau-čau

Čau čau

Čau-čau je starodávne plemeno, ktoré pochádza z Číny. Majú to dokazovať Čínske kroniky z 12. až 7. storočia pred n. l. popisujúce psy, chované barbarskými kmeňmi na území Mongolska a Mandžuska, ktoré by mali byť predchodcami čau-čaua.

Iné pramene tvrdia, že čau-čau je oveľa mladší, jeho vznik datujú na koniec prvého a začiatok druhého tisícročia nášho letopočtu a za jeho predkov označujú psov, ktoré chovali sibírske kmene. Tie počas migrácie cez Tibet a Čínu skrížili svoje psy s robustnými tibetskými psami. V stredoveku bol čau-čau v Číne chovaný ako pracovný pes do záprahov na ťahanie nákladu. Najkrajšie psy chovali mnísi v kláštoroch, tieto však neslúžili len ako pracovné psy, ale aj ako jatočné zvieratá na mäso a kožušinu.

Mäsu týchto psov boli pripisované liečivé účinky. Na jatočné účely sa prestali chovať až koncom 19. storočia. Moderný chov čau-čaua začal vo Veľkej Británii, keď sem bol v 18. storočí dovezený. V roku 1894 bol čau-čau Kennel klubom uznaný ako plemeno, o rok neskôr vznikol Klub milovníkov čau-čau a bol zostavený oficiálny štandard plemena.

Charakteristika plemena

Čau-čaua mnohí odborníci považujú za tipický príklad starého plemena, ktoré si zachovalo svoj vzhľad aj psychické vlastnosti a chovom sa zmenilo len minimálne. Na prvý pohľad zaujme mohutnou postavou so širokou lebkou, srsťou na krku, ktorá pripomína leviu hrivu, modrým jazykom a čiernou sliznicou papule. V kohútiku meria pes 48-56 cm, fena je o niekoľko centimetrov menšia, ideálna hmotnosť sa pohybuje od 21 do 32 kg. Podľa srsti rozlišujeme dlhosrsté (srsť je hustá, rovná a odstávajúca) a krátkosrsté (srsť hustá, krátka a priliehajúca) varianty, rozšírenejší je dlhosrstý čau-čau. Farba srsti môže byť čierna, hnedá, modrá, krémová alebo aj takmer biela, dovolené je tieňovanie, nie však ostro ohraničené škvrny.

Čau čau

Povahou čau-čau pripomína mačku: je rezervovaný, kľudný, dôstojný a veľmi inteligentný, ale aj tvrdohlavý a nezávislý. Z ľudí, s ktorými žije, si vyberie len jedného pána, ktorého bezvýhradne poslúcha, ostatných si usporiada podľa vlastnej hierarchie. Náklonnosť k členom rodiny prejavuje len zriedkavo a nestojí o prejavy nežnosti. K cudzím ľuďom sa správa rezervovane, ale nie agresívne.

Čau-čaua je možné chovať v byte aj pri dome. V byte si sám určí miesto, kde bude bývať, vami umestnené ležovisko môže ignorovať. Pri chove na dvore musí mať dostatočný kontakt so svojim pánom, nehodí sa do kotercového chovu alebo na reťaz. Pri výchove čau-čaua musíte byť trpezlivý a prísny, vyhnite sa však tvrdším trestom. Výcvik musíte prispôsobiť intelektu a povahy vášho psa. Aj výborne vycvičený čau-čau vás nebude poslúchať ako iné pracovné psy. Povel si najskôr premyslí, a potom sa rozhodne, či ho poslúchne. Aj keď sa doma prejavuje ako veľký leňoch, potrebuje každý deň dostatok pohybu. Prechádzky by nemali byť fyzicky zvlášť náročné, vyhovuje mu skôr pomalšie tempo.

Z kynologických športov sa čau-čau nehodí na žiadny. Pravidelnú starostlivosť si vyžaduje srsť čau-čaua, ktorú je potrebné každý deň rozčesávať a aspoň rad do týždňa poriadne vyčesať. Ak budete ochotný akceptovať špecifickú povahu čau-čaua, budete s ním ako so spoločníkom veľmi spokojný. K šťastiu nepotrebuje športové aktivity, ale človeka, sa o neho bude starať s láskou a porozumením.

“Podeľte sa s čitateľmi o vaše skúsenosti a zážitky s týmto veľkým plemenom v komentároch nižšie.”

1 Reakcia

  1. Vanda píše:

    Pekne napisane.Par ludi v mojom okoli ma tohto psa je to krasny maco.Kamarat ho ma v byte a bez problemov,sice tvrdohlavy ale maznak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>